Reč bude o výške hlasitosti hlásenia vo vlakoch. V poslednom čase častejšie cestujem vlakom, železničnú dopravu považujem za čistejšiu, ekologickejšiu, modernejšiu, zároveň pri cestovaní cítim nádych nostalgie a „starých zlatých časov". Pokiaľ mám možnosť voľby a vlak nemá meškanie, takmer vždy si vyberiem cestu vlakom namiesto autobusu. Je tu však jeden problém, ktorý mi vadí, možno vadí iba mne a naozaj som iba chronický sťažovač, ktorý hľadá všade chybu. Neviem, či je celkom normálne, ak musia prebiehať hlásenia o príchode do staníc a zástaviek v takej výške a intenzite hlasitosti, v akej prebiehajú. Keď som sa na to opýtal kompetentného, teda slečny (alebo skôr pani) sprievodkyne, dostala sa mi odpoveď, taká typická slovenská: „Ja si svoje odhlásim po Zvolen, vo Zvolene sa menia sprievodcovia, vybavte si to sním." Mne to mohlo byť úplne jedno, pretože vo Zvolene som vystupoval. Zaujímavé je, že vo všetkých ostatných odvetviach dopravy sa dopravcovia snažia robiť všetko pre pohodlie a dobrý pocit zákazníka, aby sa zákazník k nim vracal a o zážitku z cestovania povedal aj svojim priateľom a známym, len u našich železníc to platí akosi naopak. Nielenže neudržujú status quo, ale snažia sa cestujúcemu cestu, čo najviac znepríjemniť. Zamýšľam sa, či ide naozaj o rešpektovanie nejakého nezmyselného interného predpisu posväteného európskymi normami a smernicami inspired by Hlava XXII, alebo iba o obyčajnú zlomyseľnosť sprievodcov. Nie som si istý, či je celkom v norme, ak sa každých pár kilometrov z reproduktora, ktorého intenzitu nemožno regulovať, ani stíšiť ozve nepríjemný zvuk a za ním hlas, aby váženým cestujúcim oznámil, že nasledujúca zástavka bude Sliač- kúpele, alebo Zvolen- mesto. Niekoľko krát som si dokonca od sprievodkyne vypýtal a vypísal formulár, v ktorom poukazujem na problém, žiaľ asi to nepomohlo. Začiatkom mesiaca som cestoval zo Zvolena cez Žilinu do českého mesta Choceň, cestoval som tam vlakom s niekoľkými prestupmi. Stačí prejsť niekoľko stoviek kilometrov na západ a problém zmizol, hlásenia prebiehajú diskrétne, v primeranej výške hlasitosti. O čistote vozňov, ústretovosti sprievodcov a upravenosti železničných staníc, asi ani nemá zmysel písať. Naspäť z Chocne som sa vracal cez Bratislavu do Zvolena, po Bratislavu príjemná cesta, po prestupe v Bratislave opäť slovenská klasika.
Drahé a vážené slovenské železnice, keď sa bude v televíznych novinách alebo cez iné médium vyplakávať nejaký váš hovorca alebo podobná figúrka, ako klesá záujem občanov o železničnú prepravu. Ako budete musieť začať prepúšťať, pretože niektoré trate sú nerentabilné a neziskové. Skúste si položiť protiotázku, čo ste urobili preto, aby bola železničná doprava pre cestujúceho atraktívnejšia a aby sa k vám cestujúci rád vracal? Ste len ďalším príkladom toho, ako to vyzerá keď spojí kapitalistické zmýšľanie menežérov s kvalitou služieb na úrovni socialistických krajín, až krajín tretieho sveta.