Prečo som proti výstavbe Národného futbalového štadióna

Autor: Peter Pauliny | 15.9.2012 o 21:02 | (upravené 15.9.2012 o 22:32) Karma článku: 11,55 | Prečítané:  1017x

V utorok večer som mal tú česť vidieť na komerčnej televízii časť zápasu Slovenskej futbalovej reprezentácie proti Lichtenštajnsku. Vlastne videl som len posledných dvadsať minút prvého polčasu, prestávku a prvých desať minút druhého polčasu. K úrovni hry a k výsledku sa vyjadrovať nebudem, necítim sa na to kompetentný a vlastne, je to iba šport.

Chcem sa vyjadriť k inej veci, počas prestávky pri rozhovore s hosťami v štúdiu sa opäť vynorila téma akútnej potreby výstavby Národného futbalového štadióna. Mám pocit, ako keby na niekoho objednávku všetky médiá začínajú v rovnakom čase šíriť argumenty, aké je u nás „nefutbalové“ prostredie, v akom dezolátnom stave je štadión a podobne. Plne si uvedomujem vážnosť situácie a zároveň spoločenskú funkciu futbalu, ako celospoločenského fenoménu a jedného z najdostupnejších športov vôbec. Zároveň sa však pýtam, na čo do pekla potrebujeme krajina, ktorá nemá fungujúcu diaľničnú sieť, v ktorej kolabuje školstvo, kolabuje zdravotníctvo, živorí veda a výskum, nefunguje kultúra, v ktorej je vysoká nezamestnanosť Národný futbalový štadión? Každý, kto trochu privoňal k psychológii pozná Maslowovu pyramídu hodnôt, ktorá je pomenovaná podľa amerického psychológa Abrahama Maslowa. V skratke Maslowova pyramída hodnôt rozdeľuje hodnoty podľa dôležitosti, na spodku pyramídy sú základné fyziologické potreby, na druhom stupienku potreba bezpečia a istoty, tretí stupeň potreba lásky, štvrtý stupeň potreba úcty a až na vrchole pyramídy je potreba sebarealizácie. Šport patrí na najvyšší stupienok, do kategórie sebarealizácie. Pokiaľ by sme žili v ideálnom štáte, v ktorom funguje všetko tak ako má potreba výstavby Národného futbalového štadióna by sa riešila, ako úplne posledná vec, až vtedy keď by sme mali vybudovanú fungujúcu diaľničnú sieť, fungujúce zdravotníctvo, efektívnu štátnu správu, spokojných a kvalitných učiteľov a veľa ďalších oveľa dôležitejších vecí. Žiaľ spoločenské usporiadanie v ktorom žijeme má od ideálneho štátu veľmi ďaleko. To už nespomínam vysokú mieru korupcie a nie práve najtransparentnejšie výberové konania v minulosti. Všetci máme v živej pamäti ako dopadla rekonštrukcia hokejového štadióna. Súčasný stav sa dá prirovnať k situácii človeka, ktorého postihne živelná katastrofa, príde o dom, o majetok a namiesto toho, aby hľadal spôsoby, ako sa znova postaviť na nohy si ide kúpiť lístok na finále Ligy Majstrov.

 

Už v období Rímskej ríše panovníci objavili zásadu „Panem et circenses“, po slovensky chlieb a hry. Inými slovami povedané, dajme ľuďom najesť, aby nezomreli od hladu a vyplňme ich čas zábavou, aby potom nemali dostatok času na sledovanie vlastných záujmov. Gladiátorov, ktorí bojovali na život a na smrť v arénach nahradili moderní gladiátori, či už futbalisti, alebo hokejisti, ich úloha, ale ostala rovnaká. Pred niekoľkými dňami sme boli svedkami štrajku učiteľov. Je zaujímavé, že pokiaľ ide o oprávnené požiadavky učiteľov, ktorí vychovávajú budúce generácie, v tomto prípade vláda nemá prostriedky na zvýšenie ich platov. Keď však ide o výstavbu Národného futbalového štadióna, z ktorého bude mať celá spoločnosť, okrem niektorých jej členov veľmi malý prospech, vtedy sa prostriedky zázrakom nájdu. Mám obavu, že ak povýšime chlieb a hry na prvé miesto v hodnotovom rebríčku, ako sa to podarilo cisárom v starovekom Ríme, môžeme právom očakávať, že aj našu civilizáciu postihne osud Rímskej ríše.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

V starostlivosti o srdce patríme medzi najhorších v Európe. Pozrite si rebríček

V prieskume Slovensko získalo nízke známky pre zlý životný štýl svojich obyvateľov a aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia.

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami Národnej banky.


Už ste čítali?